Vôňa a sentiment bývalej laborky

Návrat do laborky svojej alma-mater si organik skutočne užíva v prípade, že priateľstvá naviazané sú pevné aspoň jako C-C väzba. Frešmenská šálka od ACS je príjemným sumárom celého na úspechy bohatého roku 2018.

Email a cesta na alma-mater

Pred týždňom mi prišiel príjemný email od mojej bývalej šéfky, školiteľky diplomovej práce. Vraj mi prišla zásielka na adresu fakulty. Niečo z ACS, Americkej chemickej spoločnosti. Mali ste vidieť môj potmehúdsky úškrn. Celé poobedie mi v hlave behala myšlienka, čo ma to vlastne obšťastní, keď mi od nich doteraz nič neprišlo. V ten deň som zanechal predstavu troch naplánovaných chromatografických separácií, uspokojil sa s dvoma a vzal som sa na svoju alma-mater. 

Albertov, božský Albertov

Zámerne som si zvolil takú cestu z môjho pracoviska na fakultu, aby mi neušla jazdy v 18-tke, ktorá mi prirástla k srdcu. Albertov, to miesto, ktoré ma vyučilo vo fachu organického chemika. Albertov, miesto, ktoré spolu s Dejvicami hrá prím v množste vysokoškolsky vzdelaných.

Táto časť Prahy vonia históriou. Po Albertove chodili velikáni a ďalšie hlavičky sa tu formujú. Albert Einstein, Jaroslav Heyrovský, Antonín Holý ... a tu som študoval aj ja. Pocta. 

Vôňa bývalej laborky

Dosť histórie. Bolo veterno a svojim sebe-vlastným tempom som trielil do laborky. Presnejšie bývalej laborky, od ktorej už kľúče nevlastním, ale stále je ako keby časť môjho sentimentu. Ta dá: Synthesis & Bioactivity group.

Viete, ja som tu strávil celé dni. Niekedy aj noci som potiahol, aby moja diplomová práca bola so mnou spokojná. Alebo naopak?

Príchod do labu na 7 hodinu rannú, sem-tam nejaká prednáška, obedík v menzičke alebo u vietnamca neďaleko. Deň naplnený skúšaním nových syntetických ciest, reagencií, vylaďovaním reakčných podmienok. Občas som bol kráľom laborky, keď som hrdo vysvetloval československú gramatiku cudzincom. 😉

Prial som si vidieť svojho obľúbeného vrátnika. Závan ohrievaného guláša mi to potvrdil a mohol som sa opäť vidieť s mojím obľúbeným vrátnikom. Krátko pred siedmou večer, bol som si istý, že Petr tam ešte bude. 

A nesklamal, keď jeho working hours typu od 10:00 do 20:00 sú stále v platnosti už tretím rokom PhD. štúdia. Ide si za svojim, aj keď zatiaľ plejády látok, ktoré pripravil neoplývajú bioaktivitou. Rozhovor s bývalým kolegom, s ktorým som varil deň za dňom bola naozaj plodná. Minúta k minútke a už to ťahalo na 20-tu hodinu. 

Pohľad na „môj pracovný kúsok“ v digestori, počítač, rozhajgané pracovné kreslo ale hlavne tá charakteristická vôňa bývalej laborky. 

Som presvedčený, že ak by ste mi zaviazali oči, umiestnili ma na akomkoľvek mieste chemického ústavu, ja to aj tak trafím do tej svojej laborky!

 V tento večer som odchádzal domov s obrovským úsmevom na tvári. Všetky naše časy úspechov a sklamaní, ocenených výhier a pokazených prezentácií na group meetingoch stáli za to. Priateľstvo vybudované skrze toto všetko medzi stenami chemickej laborky je to najcennejšie, čo ma študijne za tie 2 roky postihlo.

Už zopár mesiacov mi v kúsku duše chýba ten rýdzo mužský kolektív, okolo ktorého som bol obklopený. Pratap, Petr a Anton sú fajn chalani, ktorí boli a sú ochotní pomôcť, poradiť. Práca s nimi bola viac-menej radosťou a preto som sa s každým vstávaním do práce tešil a premýšľal ako a v čom sa dnes môj projekt posunie. Aj keď som dnes na novom pracovisku obklopený ženským pohlavím, dostáva sa mi rovnako veľkého zápalu do organickej syntézy.

A čo mi to vlastne poslali z ACS? Peknú šálku, ktorá mi pripomína prvý rok ako člena Americkej Chemickej spoločnosti. A bol to skvelý rok, v ktorom som úspešne zakončil magisterské štúdium organickej chémie na Karlovej univerzite, do 5 dní po štátniciach začal pracovať ako syntetický organický chemik, ktorý pokračuje ďalej v tom, čo vie najlepšie a robí najradšej: variť užitočné molekuly.