Rodičia sú učitelia svojich detí - štát nás v tomto nenahradí

V tejto koronovej dobe často počujeme o tom, ako slovenské zdravotníctvo a školstvo nieje stavané na pandemické situácie. Súhlasím s tým a dodávam, že ani žiadny systém vo svete nie je na niečo podobné stavaný. 

Korona 2020

Trápi ma však, s čím všetkým dokážeme obviniť premiéra Matoviča a vládnu koalíciu. Zameriam sa na jednu vec, a to vzdelávanie súčasnej a budúcej generácie, lebo to si želám pozitívne ovplyvniť. 

Z osobnej skúsenosti viem, že výuka na školách nie je tip-top. Viete, chýba mi väčšia zanietenosť zo strany študentov aj učiteľov. Otvorené diskusie bez strachu pýtať sa (áno, aj hlúpe otázky), otázky na neľahké témy, odvaha vyučujúcich ísť vlastnou cestou výuky – ak je správna atď. A klasika: neustále sa niekto sťažuje. Za známky, za zbytočnosť toho predmetu, tej látky, učiva či spôsobu predania informácií. 

A do toho korona 2020. Práve vďaka zanietených jedincom, ktorí v marci podali pomocnú ruku tým vyučujúcim, ktorí neboli priatelia technológií (ale za to X informatických školení „úspešne“ za sebou, aby nabúchali zopár euro naviac k svojmu platu …) sme aspoň.

Naša povinnosť

Potrebujeme viac zanietencov, ľudí otvorených pre nové, často nepoznané veci. Potrebujeme tých, ktorí sa vedia obetovať s cieľom urobiť Slovensko chytrejšou krajinou.

Hovorím o nás, rodičoch našich detí. Je našou povinnosťou vyučovať naše deti, dať im základy, na ktorých budú stavať. A teraz prejdime k činom: Vypnite telku a odpojte sa od sociálnych médií, zoberte vaše deti napríklad do lesa (tam môžete furd, aj počas stavu núdze) a rozprávajte im o stromoch, rastlinách, machoch a hubách ktoré tam rastú, o zvieratkách, ktoré tam žijú. Nechajte ich dýchať čerstvý vzduch, povedzte im, ako vám zaleží, aby príroda zostala čistá aj pre ich vnúčatá. Raz vám poďakujú. 

Ak ovládate nejaké remeslo, pracujete na záhradke, vezmite svoje deti so sebou a ukážte im to. Deti sú prirodzene zvedavé a takto v nich môžete zapáliť vášeň pre ich budúce smerovanie. Hovoríte niekoľkými jazykmi? Tak potom ste vy lektorom svojho synátora, či dcérky (a koľko na tom ušetríte, len si to spočítajte samy ...) 

Každú sobotu si beriem svoju dcérku Anetku (1,25) aspoň na hodinku von, do lesíka neďaleko. Síce ešte nerozumie môjmu výkladu, ale jedného dňa bude. Porozumieť prírode bude pre ňu hračka a to je to, čo bude mňa naplňovať. Nebude na to treba x 45 minútových hodín prírodopisu v školskej lavici ale iba zopár úžasných sobôt prežitých v prírode.

Vyjadrujem vďaku svojim rodičom, ktorí si na mňa našli čas a učili sa so mnou po návrate z práce, keď som naštevoval ZŠ. Ocino ma poznal, vedel aká reč a spôsob výuky na mňa platí. Spomínam si na jeho "hau dú jú dú" z učebnice angličtiny, ako ma skúšal slovíčka. Riešili sme rovnice, vážili múku na kuchynských váhach, merali objem kvapalín, či vzdialenosti posuvným meradlom. On si so mnou kopal loptu na ihrisku, či hádzal prvé koše. Stavali sme lego, puzzle. On bol mojím učiteľom #1.

Vízia lepšieho Slovenska

S manželkou poznáme naše dieťa najlepšie práve my. Viem, že ako rodič mám úlohu vychovávať a učiť svoju dcérku. Štát to za mňa neurobí. Ani táto vláda (akokoľvek jej v tom držím palce) a ani tá iná vláda. To ani nečakám. Nečakám, že slovenský štát mi vychová géniov. Chcem ale dopomôcť k práci mnohých oddaných učiteľov, ktorí so mnou zdieľajú víziu chytrejšieho – otvorenejšieho – slušnejšieho Slovenska.

Držte sa a víru zmar!

Pre poctivých čitateľov pripájam link článku s ktorým náhľadmi sa na 95% stotožňujem. Napíšte mi, čo si myslíte vy.