Pán Danko a jeho výtvor (ne?)hodný JUDr.
Prípad a príbeh o rigoróznej práci pána Andreja Danka už ako-tak rozvíril hladiny slovenskej verejnosti. Nemyslím si, že ale dostatočne. Niekoľko vecí mi tam stále chýba.
Otázky pre Andreja Danka
Zatiaľ nepoznáme odpovede na okolnosti a skutočnosti, za ktorých pán Danko, obdržal svoj titul. Pýtam sa, uvidíme vôbec niekedy jeho prácu. Hovorí sa, že má 72 strán. Koľko z nej je autorova práca a koľko práca niekoho iného? Prešla antiplagiátorským systémom? Kto sú ľudia v komisii, ktorá udelila pánovi Dankovi titul? Aká je odbornosť týchto ľudí, majú vôbec nejakú serióznu publikačnú činnosť?
Viete ako syntetický chemik prečítam ca. aspoň 5 článkov z poľa svojho pôsobenia a tak by som si na prácu pána Danka jedného krásneho rána privstal a jeho dielo "Verejná správa a jej charakteristické črty" spoznal bližšie. Pripravím si na to zopár farebných ceruziek a hlavne slovník cudzích slov a novotvarov.
Stanovisko Rady učenej spoločnosti Slovenska k plagiátorstvu
Plagiátorstvo je použitie výsledkov a myšlienok iných ľudí bez adekvátnej referencie na ich pôvod. Je teda porušením práv pôvodného autora. Plagiátorstvo v akademickom svete je zo strany autora plagiátu neetický pokus o uplatnenie klamstva v svoj prospech podvodným predstieraním pôvodnosti výsledku na tému výskumnej, vedeckej alebo kvalifikačnej práce, alebo v navrhovaní a vykonávaní výskumu.
Z pohľadu plagiátora ide o vedomé podvodné konanie kvôli kariére a iným benefitom. Otázkou je, ako je možné s plagiátom uspieť? Bakalárska a diplomová práca má okrem autora aj svojho vedúceho a oponenta. Dizertačná práca má okrem autora svojho školiteľa a troch oponentov. Rigorózna práca má okrem autora svojho oponenta. Všetky druhy prác sa obhajujú pred odbornou komisiou menovanou pre danú obhajobu. Ako je možné, že si vedúci, školiteľ, oponent a komisia nevšimnú, že ide o plagiát? Je to preto, že to nie sú dostatoční odborníci, alebo preto, že napriek svojej odbornosti nemajú na riadne posúdenie práce čas, alebo preto, že k svojej práci pristupujú formálne. Jedno, druhé i tretie je jednoducho zlé.
V súčasnosti podliehajú mnohí neopodstatnenej ilúzii o úlohe počítačových programov v kontrole originality práce. Ak počítačový program zistí nízku mieru originality, je to silná indikácia plagiátorstva a treba ju individuálne preskúmať. Ak počítačový program nezistí nízku mieru originality, nie je to dôkaz pôvodnosti práce a prezentovaného výsledku. Toto vyplýva zo spôsobu, ktorým program formálne porovnáva text s inými textami. Programy na testy originality sú teda potrebné a užitočné (rýchlejšie a spoľahlivejšie nájdu mieru formálnej zhody textov), ale ani samotné testy nie sú ešte dôkazom originality. Preto je zásadné, aby všetci, ktorí sa zúčastňujú obhajobného procesu, k nemu pristupovali s potrebnou mierou odbornosti a zodpovedne posúdili originalitu práce.
Výskumnú, vedeckú či kvalifikačnú prácu má zmysel utajiť, ak na to existuje dostatočný bezpečnostný argument. Alibizmus, ospravedlňovanie alebo dezinterpretácia akéhokoľvek plagiátorstva len podporuje ďalšie potenciálne plagiátorstvo a zvyšuje nedôveru v tých, ktorí takým spôsobom plagiátorstvo zľahčujú.
Získanie akademických titulov pomocou plagiátorstva v prípade politikov priamo podporuje nedôveru spoločnosti v štát. Legislatíva by mala umožniť zrušiť/odobrať akademický titul, vedecko-pedagogický titul a vedeckú hodnosť získanú podvodom.
JUDr. -áci, švihnite si!
Som rád, že Slovenská učená spoločnosť zaujala svoje stanovisko. Plagiát bude plagiátom aj vtedy, keď ho páni JUDráci ešte nestihli preniesť do legislatívy.
Comments
Post a Comment